Monika Šuchová
Ľudské lietadlá
Prší. Už zasa prší. Vonku ani nohy. Iba vietor, ktorý vydáva piskľavé zvuky. Tráva sa láme pod jeho nátlakom. Kde - tu preletí po oblohe vták. Lietadlo vojde do búrky a cestujúci sa pripútajú. Turbulencie.
Prší. Už zasa prší. Vonku ani nohy. Iba vietor, ktorý vydáva piskľavé zvuky. Tráva sa láme pod jeho nátlakom. Kde - tu preletí po oblohe vták. Lietadlo vojde do búrky a cestujúci sa pripútajú. Turbulencie.
„Len srdcom vidí človek správne, to podstatné je očiam neviditeľné.“ Nie sú slová ako slová. Nie je citát ako citát. Niektoré myšlienky sa dotknú vašej mysle, iné vášho srdca...
„Pokoj, upokoj sa!“ „Nestresuj, veď o nič nejde!“ „Uvoľni sa, nehorí! “ Stres je prirodzeným prejavom života. Sprevádza nás od samého začiatku, keď sa ako novorodenec dostávame na svet a vzdávame sa pohodlného matkinho lona.
Zatváram oči a snažím sa vidieť svet inak. Všade je plno zelene. Na úrodnej pôde nestoja nákupné centrá a vo vzduchu nie je cítiť výpary z komínov.
Vytvárajú nám domov, utierajú slzy, usmievajú sa na nás i keď im je najhoršie. MAMY. Tie, ktoré nás porodia, vychovajú, postarajú sa o nás. Bezhranične nás milujú a ostávajú, keď iní odchádzajú